Možno je to mojou nepokojnou povahou, či čiastočnou neutíchajúcou nespokojnosťou, nepokojom zostať na jednom mieste.......
Začnem teda od začiatku, po VŠ (kde sme sa s manželkou v predposlednom ročníku zobrali), sme sa snažili postaviť na vlastné nohy.
Vyberali sme miesto kde sa usadíme, a napokon nás to zavialo na stredné slovensko, priamo do jeho srdca – Zvolena. Mesto nám veľkosťou, polohou, vybavením aj prostredím vyhovovalo. Dobrá práca poskytovala perspektívu, mladosť a chuť budovať sľubovala svetlé zajtrajšky. Spolu s turbulentnými časmi budovania ranného kapitalizmu sa nám darilo dobre a veľká časť našich plánov a túžob sa nám splnila. Časom sme kúpili pekný byt v najkrajšej časti mesta, dve zdravé deti a spokojný život naplnený kludom, zaujímavou a perspektívnou prácou a radosťou – čo viac si môže človek želať........
Zároveň som si uvedomoval nejakú vnútornú nespokojnosť prameniacu zo vzdiaľujúceho sa vzťahu k prírode a fungovaní ľudstva v rozpore s jej zákonmi, čoraz väčší odklon – najmä v mestách od jej prirodzeného rytmu a striedajúcich sa období.
Čoraz väčšia elektronizácia bežného života a orientácia na konzum sa mi s pribúdajúcim časom čoraz viac priečil. Svoju úlohu zohralo aj znižovanie kvality potravín a upadanie poľnohospodárstva na Slovensku vo všetkých ukazovateľoch.
Hoci som riešenie priamo ešte nehľadal, náhoda chcela, že riešenie prišlo takpovediac samo.
Bolo to obdobie boomu fotovoltaických elektrární a systém vtedajších podpôr umožňoval aj nasledovné riešenie:
Kúpa pozemku v dostatočnej velkosti pod elektráreň (umiestnenie vo vyššej nadmorskej výške kôli častým inverziám v zvolenskej kotline, čisté prostredie kôli nižšej prašnosti, umiestnenie mimo obývaných oblastí pre zníženie rizika poškodenia vandalmi a zníýenie nákladov na stráženie
Nájsť vhodnú lokalitu s pripojením na VN sieť.
Vybraté pozemky musia byť nižšej bonity z poľnohospodárskeho pohľadu, kôli ochrane hodnotnej poľnohospodárskej pôdy a umiestnené čo najjužnejšie.
Keďže to neboli celkom protichodné požiadavky pustili sme sa do hľadania. Dostupná pôda sa nachádzala úplne mimo obývaných oblastí, väčšinou na samotách.
Potom ma napadlo spojiť všetko dohromady: bývanie, elektráreň, farmárčenie na samote, pretože sme zistili, že samostatné pozemky bez rodinných domov a hospodárskych budov v ponuke nie sú.
Tak začalo hľadanie znova. Zaujíma Vás ako to pokračovalo? Pokračovanie nabudúce.
Teším sa na Vaše komentáre a pripomienky.
Henrich Graus
