Prišiel deň D – sťahovanie. Vyšlo to na november (už si nepamätám ktorý presne), len mi je jasné, že na ten deň v živote nezabudnem.
Ráno sme sa zobudili do zamračeného upršaného rána. Partia pomocníkov bola nachystaná – doprava tiež, a tak sa začalo sa s nosením. Kto sťahoval vie, že človek zbiera a zbiera až má absolútne „nevyhnutných“ vecí najprv za osobné auto, pri druhom sťahovaní za nákladné auto....pri treťom sťahovaní za kamión.....
Toto bolo naše tretie sťahovanie, (verím, že posledné), a vecí sme mali za kamión. Keďže veľký kamión sa tu nedostane tak niečo menšie a na 2x....
Vykladanie všetkých tých rokmi nahromadených „nevyhnutností“ sa odohrávalo za neskutočného lejaku a zimy, na takýto deň sa nedá zabudnúť. Pohybovanie medzi škatuľami, núdzové spanie, nemožnosť sa umyť v telej vode (nedostavaná kúpeľňa)...
Depresívnejšie privítanie v novom prostredí – novom bývaní si veru neviem predstaviť. Pohľad na skľúčené tváre čelenov rodiny a najmä manželkinu je nezabudnuteľný dodnes. Ešte teraz sa mi ježia chĺpky na zátylku, keď si na to spomeniem.
Ešte dva týždne sme sa chodili sprchovať ku kamarátom vo Zvolene, bolo to naozaj zaujímavé obdobie.
Ale začínali sme sa zabývať.....teplo zo sálajúcej pece a postupné usporiadanie vecí, dokončenie kúpeľne začalo život dostávať do zabehnutejších koľají. Obaja sme dochádzali do práce jeden 30 a druhý 50 km, deti sme vozili do školy do ZV, aby ukončili ročník. Domov sme chodili len spávať. Každý víkend bolo niečo na dorobenie a dokončenie. Prvú zimu sme si nejako nestihli užiť.
S prekvapením sme zistili, že nám vojenské lesy (starajúce sa o prístupovú cestu) odhŕňajú aj cestu priamo až pred dom a bránu – to bolo veľmi príjemné zistenie, pretože súkromnej prístupovej cesty je cca 200m a predstava odhadzovania tejto cesty v zime od snehu nebola nijako lákavá.
Ďalej bola aj asfaltová prístupová cesta celú zimu slušne udržiavaná a nebol problém sa sem dostať aj s normálnym osobným autom (aj ked sem tam to už bolo na hrane...). Zároveň sme zistili aké príjemné je mať štvorkolku – kúpili sme SUBARU OUTBACK a bola to fantastická kúpa. V zime je ten pocit, že sa dostanete kam sa vyberiete je na nezaplatenie a na dobré sa rýchlo zvyká.
Pokračovanie bude o získavaní stavebného povolenia na elektráreň a komplikácií s tým spojených a o tom ako dopadla táto naša kapitola....
Teším sa na Vaše komentáre a pripomienky.
Henrich Graus
