Na začiatku s nami býval aj môj bratranec Mišo, veľmi nám pomohol pri rekonštrukcii a prácach okolo domu (aj touto cestou mu ďakujeme). Jeho snom bol chov zvierat, najviac túžil po kozách. Keďže sme mali priestory na ustajnenie, v podstate nekonečné množstvo pasienkov okolo domu, tak sme sa do toho vrhli. A to rovno po hlave.
Skúsenosti nulové, teoretická internetová príprava a poďme na to.
Hneď po nasťahovaní, sme za tri dni vyčistili maštaľ do ktorej min 10 rokov len prikladali a prikladali. Kopu hnoja a starého sena po strop vo väčšej časti veľkej miestnosti nie je možné len tak bežne vidieť. Potom sme začali nakupovať. Internet nám v tom pomohol - jedna cesta dodávkou okolo Slovenska to spravila a doniesli sme si jednu dospelú a tri menšie kozičky.
Výsledok kúpy bol z pohľadu absolútnej neznalosti a nulových skúseností, čo si všímať na kupovanom zvierati úplne adekvátny k našim vedomostiam. Zvládli sme to tak na 50%, ale to sme vtedy ešte netušili.....
Radosť bola ohromná, nanosili sme všetko, čo mohlo byť našim kozám milé a chodili sme pozorovať, hladkať a obdivovať.
Na jar sa nám kozy kotili, a to bolo radosti a špekulovania, pretože návody na chov, ako aj všetky iné návody sa na internete mierne líšia a my sme im chceli dať len to najlepšie. Stádočko sa nám rozrástlo k našej veľkej radosti.
Kozliatka sú neskutočne milé a hravé a ich pozorovanie nám prinášalo kopu veselosti a radosti. Kto to niekedy pozoroval, určite mi to potvrdí.
Naučili sme sa prečo, a kedy sa podáva selén – keď nám jedno kozľa zaľahlo a malo problém s pohybom – našťastie sme to stihli podať včas a stav sa znormalizoval a problémy zmizli.
Kozám sa musí meniť potrava veľmi pozvoľna a opatrne, tak sme začali s pasením okolo domu – neskutočne im chutilo, najmä stromy a kríky. Potom sme sa rozhodli ich pustiť cez deň navoľno von.
Nachystali sme dostatok vody, aby neboli smädné a čakali sme, že sa po okolí budú cez deň pohybovať navoľno a večer prídu na šrotík a zaľahnúť domov, do maštale.
A škaredo sme sa prepočítali.....
Pre predstavu máme okolo 100 ha pasienkov, krovín, remízok z ktorých sa len časť kosí, takže ani pohyb 50 ks stáda by nebol extrémnym problémom. A my sme mali len 7 ks, takže som v tom nevidel žiaden problém a tešil som sa na spokojné prežraté kozičky.....
A bolo na čo pozerať, hľadeli sme ako na „vychádzajúce slnko“ ako sa drahé kozičky zásadne zdržiavali v blízkosti domu – a to skutočne v tesnej blízkosti (skoro sa nepohli z dvora). Ak sa aj pohli, najneskôr do hodinky na tom dvore znova boli. Taký priebeh som skutočne nepredpokladal ani vo sne. Zlikvidovali kompletne kríky ríbezlí, jahody a následne všetky užitočné kultúrne rastliny okolo domu. A to v priebehu dvoch dní. Nestačili sme sa čudovať.
Potom sa dostali na radu ovocné stromčeky a vedel som že je zle.
Manželka sa načisto vzbúrila (čo mi v tejto situácii prišlo úplne normálne), keďže jej prakticky zožrali celú záhradku. Bolo treba nájsť riešenie, a to urgentne. Myšlienka na to, že by mali byť kozy zatvorené celý deň v maštali s výnimkou pasenia 2x denne sa mi vnútorne nepáčila, či už z hľadiska využitia nášho času a aj z hľadiska kozičiek. A pretože priestoru naokolo je v podstate nekonečno, zatvárať ich vnútri som nechcel.
Hľadali sme, a našli riešenie – elektrický ohradník. Po hľadaní vhodného typu a dodávateľa sme našli ohradníky OLLI. Neboli lacné, ale na rozdiel od ostatných ponúkaných, obsahovali návody na použitie. Na stránkach webshopu sme našli presný a podrobný návod ako to zostaviť, z čoho, čo všetko nám k tomu treba.
Pred inštaláciou sme neboli na 100% presvedčení, že to bude definitívne riešenie. Výsledok nesklamal, ba priam nadchol. Toto riešenie sa ukázalo ako ideálne. Kozy sú odvtedy od jari do jesene v ohradenom priestore, škody sa už nevyskytli a máme z toho obojstranný úžitok (aj zvieratá aj my) a navyše, a teraz už aj celkom zadarmo, aj kopu radosti.
Ak Vás zaujíma ako pokračoval ďalší chov čo sme skúsili a čo museli vydržať - tak pokračovanie nabudúce.
