reklama

Ako sa nasťahovať na samotu VII. - ŽIVOT S MALÝMI ČIERNYMI KRÁTKONOHÝMI DIABLIKMI.....

Ako sme si obstarali vietnamské prasiatka, Ako som ich chcel chovať vonku navoľno a čo z toho nakoniec bolo....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Paralelne s kozami sme si zaobstarali vietnamské prasiatka. Dočítali sme sa, že sa môžu pásť vonku na zelenom, a toho je u nás dookola neúrekom. Kúpili sme nakryté dospelé samice (v zime), tak sme ich ustajnili a čakali na prasiatka. Už samotný transport bola mimoriadna zábava, pretože hoci prasiatka neboli veľké, sily a rýchlosti mali dosť. Kým boli v maštali, tak to bolo načisto v poriadku, obe sa oprasili v plánovanom čase a prasiatka boli nádherné, no radosť sa dívať ako šantia, rástli ako z vody. Mali sme ich 11 ks malých + 2 dospelé samice.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem nich sme ešte kúpili spolu s dospelými samicami aj dve malé prasiatka - samice s tým, že si z malých necháme jedného kančeka a budú sa množiť sami, a nebudeme musieť kupovať potom žiadne zvieratá, len na zmenu, sem tam malého kančeka. Mladých prasiatka mávajú veľa, takže by ich malo byť na obnovu stále dosť. A čerstvá vlastná bravčovinka lákala......

Aj tieto dve mladé samice už skoro dorástli a dospeli. Vychádzali sme spolu dobre, a keď prišla jar, tak som sa dal s týmito dvomi mladými samicami na experiment....

...keď sa prasce zavrú do ohrady vonku, nech je aj plošne väčšia, tak je to zachvíľu zablatená jama bez akejkoľvek zelene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som si to prestavoval celkom inak. Keďže je prasa zviera inteligentné, naučiť sa, kde je potrava, nebude pre nich žiaden problém. Priestoru v okolí majú dosť, tak sme to skúsili. Nejaký týždeň - dva to išlo s tými dvomi celkom fajn. Motali sa dookola, dokonca počúvali na meno a pribehli po nejakú dobrotu. Škody nebolo vidieť žiadne, keďže sa nezdržavali na jednom mieste. Ráno a večer sa zvykli prísť nažrať a celý deň sme o nich v postate nevedeli. Mali sme z toho radosť, reku to je ono, tak sme to chceli.

Až keď jedného krásneho dňa zmizli. Ani chýru ani slychu po nich, ani šrotík ani zemiaky ich nelákali. Mysleli sme že ich niečo ulovilo, ale to by snáď bolo počuť....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až neskor nás „potešili“ poľovníci,keď nám so smiechom povedali, že strelili „podivných čiernych diviakov s krátkymi nožičkami“. Tak sme už vedeli kam zmizli.....volanie prírody sa oklamať nedá, prišiel čas rozmnožovania – boli už obe dospelé, tak šli.

Treba povedať, že v tom čase sme ešte stále obaja s manželkou dochádzali denne do práce (30 a 50 km) a s kŕmením prasiatok nám pomáhal bratranec, ktorý tu s nami dlhšie prebýval a aj nám dobrovoľne so zvieratkami pomáhal, pretože boli aj jeho snom. Zážitok bol pre nás, keď sa jedného krásneho dňa náhle a nečakane rozhodol odísť a už sa nevrátiť (zo dňa na deň, pričom sa neunúval situáciu s nami ani prebrať)...aj tak urobil, a my sme zažili, čo sme ešte dovtedy nezažili....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...ranné vstávanie o 3:30 hod a ulíhanie najskôr o 23:30 hod, dodalo nášmu chovu zvierat novú neočakávanú dimenziu (zajace, kozy, sliepky + malí čiernookí krátkonohí diablici – prasiatka), kedže sme museli sami stíhať zvieratá, deti, dochádzanie do práce...myslím, že pre predstavu to stačí J

So stratou dvoch mladých prasníc sme sa vyrovnali, veď sme mali plnú maštaľ menších prasiatok zo šibalskými čiernymi očkami.....

Maličké sme cez deň sem tam pustili von a naspäť sa im zrovna nechcelo, takže sme trávili čas aj naháňaním prasiatok. Boli čoraz šikovnejšie aj v odhade, kam stihneme dobehnúť, a čoraz ťažšie sa dali nachytať na nejakú pochúťku. Behali radi a niekedy to bolo naháňanie na hoďku - dve, kým sme ich dostali tam, kam sme chceli, ale bolo to čoraz ťažšie a dlhšie. Čím menej sme ich púšťali o to radšej a dlhšie chceli byť vonku. Nič dobré im z očí nekukalo, keď vykukovali na nás spoza rohov domu. Chytiť ich na otvorenom priestranstne nebola žiadna šanca, takže sa z toho stával boj nervov a inteligencie. A učili sa mimoriadne rýchlo...

Kôli kozám sme mali elektrickú ohradu a na kozy fungovala 100%, tak sme tam chceli skúsiť zavrieť aj prasiatka. Jedno nedeľné dopoludnie, ked sme boli doma v plnej zostave, sme sa rozhodli že ich tam skúsime dostať. Bolo nás tu 6 ľudí, tak sme to nepovažovali za žiaden problém...

...začala naháňačka, ani za svet tam nechceli vojsť a už vôbec nie všetky.

Celkovo sa zvieratá na elektrický ohradník musia naučiť, chvíľku to trvá a niektoré prebehnú aj niekoľko x-krát von, kým sa naučia k nemu nepribližovať a potom to už funguje na 100%.

Dostať ich všetky dnu bolo priam nemožné. Po troch hodinách behania a zaháňania sa to napokon, naveľa naveľa podarilo. To už som počul po prvý krát mrzko rozprávať osoby, ktoré sa takto nikdy slovne neprejavili, a už sa začali hádzať aj osobné a ďalšie veci smerom k zaháňaným diablikom.

S hrdosťou sme zavreli bránku a spokojne sa kukali dnu. Netrvalo ani minútku a prvé malé prasiatko sa priblížilo k elektrickému lanku. Privoňalo, prišla rana......kviklo a bolo von. Ostatné spozorneli a prišlo k ohradníku ďalšie malé. Opakovalo sa to aj 2 a 3 krát ...... a potom prebehli s kviknutím aj ostatné...a aj dospelé mamy v snahe chrániť mlaď.

Netrvalo ani napočítať do 20 a všetky boli von. Pocit uspokojenia sa zmenil na zdesenie. Ešte sme sa pokúsili ich tam opäť nahnať, ale boli sme bez šance. Už tam nechceli vojsť ani náhodou. Po hodinke sme to vzdali s tým, že ich tam už nikdy nedostaneme – na ich škodu.

A naozaj zostali zavreté v maštali, ale už sme ich nemnožili a s poslednou zabíjačkou sme chov vietnamských prasiatok natrvalo a navždy uzavreli. Chov mnou zamýšľaným spôsobom nebol možný, a chovať zavreté zvieratá sa mi stále rovnako nepáči, tak sme to nechali tak. Ale skúsenosť to bola neoceniteľná. Ešte sa raz dostanem k mangaliciam, keď budem mať viac času, tam to potom nejako doladíme.....už sa teším.

Bude aj ďalšie kozie pokračovanie.

Henrich Graus

Henrich Graus

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem o živote a bývaní na samote, o prednostiach, nedostatkoch a skúsenostiach, ktoré priniesol život a bývanie mimo ruchu mesta a čo nám takýto život dal a čo zobral. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu